Takto nejak by sme mohli charakterizovať to, čo sa dieťa a matka naučia pár minút a hodín po pôrode.
O bondingu (pripútaní) sa začalo hovoriť už v sedemdesiatych rokoch v USA, kde pediatri M. Klaus a J. Kennel popísali význam prvého kontaktu matky a dieťaťa po pôrode. Predpokladali, že sa u žien a detí objavuje biologicky naprogramované obdobie „opatrovateľskej pripravenosti“, ktoré trvá asi 12 hodín po pôrode, a potom utícha.
V súčasnosti sa síce o pripútaní veľa na Slovensku hovorí, ale prax je v nemocniciach stále iná. Práve preto je dôležité, aby matky vedeli, aké sú dôležité prvé hodiny po pôrode pre ne, pre ich dieťa a pre ich vzájomný vzťah. Iba informovaná matka vie vzdorovať mašinérii rutinných zákrokov, ktoré sa spustia po tom, ako sa dieťa narodí a nie sú nevyhnutné – umývanie, váženie, meranie a pod. Ak je pôrod fyziologický a novorodenec je zdravý, všetky tieto zákroky môžu niekoľko hodín počkať – veď dieťa ani nepodrastie, ani nepriberie. Taktiež odnesenie dieťatka na termolôžko či do inkubátora nemá opodstatnenie – matka ho svojím telom dokáže rovnako dobre zahriať.
Akonáhle sa dieťa narodí, ocitá sa v novom svete – začína dýchať pľúcami, pocíti chlad a sucho vzduchu miesto tepla plodovej vody. Výjde z prítmia a oslepí ho svetlo, pravidelnosť tlkotu srdca sa zmení na hluk okolia. Tento prechod je preň veľmi stresujúci. No dieťa je pripravené toto všetko zvládnuť v náručí svojej matky, ktorá mu je dôverne známa:
Dieťa má tesne po pôrode obrovský potenciál, ktorý mu umožňuje počuť a vidieť matku, dokonca sa vie pohybovať v rytme jej slov. Je biologicky pripravené naviazať kontakt s matkou. V prípade, že sa tak nedeje, je narušená dôvera medzi ním a matkou, ktorú je veľmi náročné získať späť. Psychologička J. Prekopová opisuje množstvo príkladov zo svojej praxe, kde poruchy vzťahov medzi rodičmi a deťmi boli spôsobené odlúčením matky od dieťaťa v tomto čase. Dokonca vyslovuje tvrdenie, že niektoré autistické rysy správania u detí sú dôsledkom chýbajúceho rytmu (najmä srdca), ktoré dieťa odlúčené od matky nepočuje.
Po pôrode majú matkine bradavky veľmi podobný pach ako plodová voda, preto ich dokáže novorodenec po pôrode aktívne nájsť a prisať sa. Túto vôňu si vpečatí, takže nie je vhodné dezinfikovať bradavky látkami s výraznou vôňou alebo používať výrazné deodoranty – dieťa to mätie a následne nevie nájsť a správne identifikovať objekt svojho záujmu. Prvé prisatie je pre dieťa prvým prirodzeným a úplne bezpečným očkovaním. Osýdlenie dieťatka primárne matkinými baktériami (z pôrodných ciest, z pokožky) zťažuje kolonizáciu nozokomiálnymi baktériami a vírusmi, ktoré sa nachádzajú v nemocnici. Dieťa dostáva spolu s kolostrom prvé imunoaktívne látky, naštartuje sa trávanie, činnosť a dozrievanie tráviaceho traktu, dostáva energiu v podobe glukózy z kolostra, . Kolostrum je tiež dôležitým zdrojom vitamínu K, ktorý je nenahraditeľný pri zrážaní krvi. Prvé mlieko obsahuje aj preháňacie látky, ktoré napomáhajú odchodu smolky.
Dieťa vie zaostriť na vzdialenosť asi 25-30 cm. Je to práve taká vzdialenosť, aby od prsníka dobre videlo na tvár matky a mohlo si ju zapamätať. Ukľudňuje ho hlas a melódia reči matky, ktorýé pozná ešte z doby tehotenstva. Môže už spoznávať otcov hlas.
Priloženie dieťaťa ihneď po pôrode matke na telo stabilizuje srdcový tep, krvný tlak a hladinu kyslíka v krvi dieťaťa. Telesná teplota dieťaťa sa synchronizuje s teplotou matky. Bola preukázaná súvislosť medzi včasným prisatím dieťaťa po pôrode a pokojným nočným spánkom detí v novorodeneckom a kojeneckom období. U detí, ktoré neboli kojené od prvých momentov, sa častejšie vyskytoval SIDS.
Po aktívnej fáze (1-2 hodiny po pôrode) nastupuje u dieťaťa fáza oddychu. V tomto čase väčšina detí spí a necíti potrebu sať. Avšak deti, ktoré mohli nadviazať prvý kontakt s matkou ihneď po pôrode, sa počas nasledujúcich dní častejšie budia na hlad, ako deti, ktorý tento kontakt nezažili.
Matka je taktiež po pôrode nastavená na tzv. proces integrácie „mentálneho obrazu“ dieťaťa s obrazom skutočným. Mentálnym obrazom je obraz dieťaťa, ktorý si vytvorila matka počas tehotenstva a čakania na pôrod. Matka sa po pôrode chová k novorodencovi veľmi otvorene a citlivo. Zistilo sa, že 83% pravorukých, 78% ľavorukých matiek drží dieťa na ľavej strane - tep matky dieťa ukľudňuje. Matky odlúčené od detí po pôrode na pár dní túto preferenciu nemajú.
Ak sa prepasie vhodná chvíľa na naviazanie prvého kontaktu (z rôznych príčin), u matiek môže vzniknúť pocit odporu k dieťaťu (pretože nevyzerá tak, ako si ho predstavovala) či odmietnutie prijať ho za svoje. U takýchto matiek sa v oveľa väčšej miere vyskytuje popôrodná depresia. Mnohé zo žien, ktorým nebol umožnený dostatočný kontakt s dieťatkom po pôrode, opisovali pocity neistoty a strachu, nie radosti. Cit a túžba po dieťati chladla veľmi rýchlo. Znova je vidieť vplyv prírody, pretože v minulosti žena nedostala dieťa do náruče iba vtedy, ak sa narodilo mŕtve. Bol to ochranný mechanizmus pre matky, ktorý im umožňoval jednoduchšie prekonať psychickú traumu.
Pripútanie a prvé prisatie má aj niekoľko zdravotných efektov na matku:
Uvoľňovanie oxytocínu urýchľuje odlúčenie placenty. Vyvoláva kontrakcie maternice, ktorá sa rýchlejšie zavinuje a zmierňuje sa krvácanie. Aj tlak bábätka na vrchol maternice podporuje jej zavinovanie. Tiež všetky následne uvoľňované hormóny pôsobia ako ópiáty, čím tlmia bolesť.
Hladina oxytocínu a prolaktínu je najvyššia, je to najlepší čas na naštartovanie úspešného dojčenia.
Ak sa dieťa už v tejto skorej fáze naučí sať kolostrum, kým je bradavka mäkká a poddajná, matka sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyhne bolestivému naliatiu prsníkov.
Výskumy ukázali, že „bonding“ sa vyskytuje pri rôznych druhoch zvierat. Pach šteniat spúšťa u suky celý rad inštinktívneho materského správania, ktorý sa nevytvorí (alebo slabne až vyhasne) bez kontaktu alebo dlhšej odluky. Čím dlhšie je odlúčenie matky od šteniat, tým slabšie sú jej následné materské pudy. (Kritická doba môže byť už 2 hodiny). U niektorých druhov psov vedie skorá separácia od matky k výraznej agresivite šteniat v neskoršom veku.
Taktiež, ak chce džokej získať dôveru žriebäťa a vybudovať si dobrý vzťah s ním, odporúča sa mu byť pri pôrode, aby ho žriebä považovalo za súčasť svojho nového života. Tiež sa dbá na to, aby sa žriebä napilo čo najskôr materského mlieka, ktoré obsahuje prvé 2-3 dni mnoho ochranných látok. Tiež sa udáva, že po 24 hodinách sa začne uzatvárať črevná stena a vstrebávanie látok sa znižuje.
Aké sú najčastejšie príčiny separácie:
1. fyzická separácia – nemožnosť nadviazať vzťah s dieťaťom:
- odnášanie detí na štandardné popôrodné vyšetrenia a merania
- odkladanie dieťaťa do inkubátora alebo na termolôžko niekoľko minút po pôrode
- štandardné odnášanie dieťaťa na novorodenecké oddelenie, aby sa matka mohla vyspať
- nosenie detí iba na kojenie
- nefyziologický pôrod
2. emocionálna separácia – neschopnosť nadviazať vzťah s dieťaťom:
- psychická porucha matky
- psychický stres pred pôrodom alebo po ňom
Viacerým príčinám sa dá vyhnúť, prípadne ich eliminovať. O odstránenie fyzických príčin (s výnimkou nefyziologického pôrodu) sa snaží aj iniciatíva BFH (Baby Friendly Hospital – Nemocnice priateľské k deťom).
Pri odstránení emocionálnej separácie hrá veľkú úlohu personál nemocnice, ktorý by mal byť pre matku podporou. Okrem neho je to hlavne najbližšia rodina rodičky – manžel resp. priateľ, rodičia, súrodenci. Títo všetci svojím ústretovým a povzbudivým prístupom vedia navodiť u nej duševnú rovnováhu a pohodu, ktorá je základom úspešného nadviazania kontaktu u všetkých čerstvých mamičiek.