PaedDr. Mirka Marková a jej ročná dcérka Lujza sú zohratá dvojka vo všetkom, čo spolu robia. Mnoho mamín tvrdí, že používajú jednorazové plienky, aby ušetrili čas a mohli sa naplno venovať svojmu dieťaťu. Mirka s Lujzou z toho istého dôvodu však praktizujú skôr opačnú metódu už takmer rok. Lujza sa zoznámila s nočníčkom už ako malinké bábätko a kamaráti sa s ním stále...
Odkiaľ si sa dozvedela o bezplienkovej metóde?
Z internetu. Keď som si o tom prečítala prvý raz ešte ako tehotná, tak som si pomyslela, že je to celkom logické, ale viac som po tom nepátrala...Opäť som si na to spomenula, až keď som videla, ako naše malé bábätko ciká na prebaľovacom pultíku hneď po odstránení plienky. Začala som sa o to bližšie zaujímať, a tak som sa dostala aj k látkovým plienkam, bezplienkovej komunikačnej metóde a ich výhodám.
Ako to vlastne funguje?
V prvom rade by som spomenula, že bezplienková komunikačná metóda nie je o drezúre, ale o komunikácii. Aj keď sa to môže zdať neuveriteľné, ale už niekoľkodňové bábätko dokáže vysielať určité signály, že chce cikať alebo kakať. Stačí ho len dobre pozorovať a príde na to každá mamina. Hlavne musí chcieť. Myslím si, že je nezmysel, že dieťa nevie ovládať svoje zvierače, ako častokrát čítame v odborných článkoch. Dieťa cíti, že „musí“ a dáva to najavo. Vtedy stačí dať mu dole plienku, vo vhodnej polohe ho podržať nad nejakou nádobou a malinké sa vyciká alebo vykaká. V zásade platí, že čím skôr sa s touto metódou začína, tým skôr sa mamina s dieťatkom a jeho vylučovacími potrebami zžije. Niektoré detičky reagujú na určitý zvuk, ktorý im asociuje, že môže spokojne vylučovať. Kým dcéra nesedela, používali sme tzv. čínsky nočníček, alebo stačí držať v náručí nad umývadlom, záchodom, vaňou, lavórikom, čímkoľvek. Teraz už má klasický nočník.
Odkedy používate túto metódu?
Čiastočne od 7. týždňa, od 3.-4. mesiaca full time. Boli aj sú občas krízy, onedlho bude mať dcéra rok, a odkedy začala loziť, už ju nebaví byť na nočníku. Potrebuje všetko skúmať, všade byť, tak ju nočník moc nezaujíma. Navyše ju občas trápia zuby, tak je nevrlá. Vtedy vždy len vymieňam plienky, resp. mením miesto vylučovania, napr. nad záchod, nad umývadlo... aby mala zmenu. Samozrejme, najlepšie je mať oblečené dieťa tak, aby sa ľahko dalo dostať k plienke, čiže nohavice s otvorom v rozkroku, návleky na nožičky miesto pančušiek a tak.
Prečo ju používate?
Pretože to funguje. Určite je vhodná pre každé dieťa, niektoré deti pri prechode na túto metódu prestali trpieť na dojčenskú koliku, čo bol aj náš prípad. Času to zaberie asi toľko čo aj normálne prebaľovanie, plienky perie práčka, ja ich len vyvešiam a suché poskladám, keď dieťa spí alebo to niekedy urobí manžel. Nežehlím! Peniaze to môže šetriť aj nemusí, lebo niektoré plienky sú pekne drahé. Najmä tie modernejšie látkové prebaľovacie systémy. Ja používam niektoré klasické štvorcové plienky ešte po mne a sestre, ktoré už majú dobrých tridsať rokov . Ale nepoznám nikoho, kto by to robil kvôli peniazom. Určite to šetrí prostredie, nemusíme každý deň vyhadzovať kôš plný plienok... Dieťa vraj za prvý rok svojho života vyprodukuje tonu odpadu jednorazových plienok! Neviem, kedy dcérka bude úplne bez plienok, ale určite skôr ako niektoré 2 – 3 ročné deti s jednorazovkou.
Používate niekedy aj jednorazové plienky?
Áno používame, ale len vo veľmi obmedzenom počte. Najmä na noc a dlhšie vychádzky von, čiže denne minieme jednu alebo dve, niekedy žiadnu. Závisí aj od toho kedy a ako dlho sme vonku. Keď je škaredé počasie, tak sa len ideme vyvetrať von v šatke. V nej neciká vôbec. Jednorazovky dávame na noc, niekedy na dlhé cesty autom a podobne. Raz kakala aj na rodinnej oslave v pohode na záchodoch do umývadla. Dala som ju, pretože bolo evidentné, že jednoducho potrebuje ísť. A akurát včera sme však mali „premiéru“ vonku. Malá kakala v parku pod orgovány. Ale pekne som to po nej odpratala ako máloktorý psíčkar. Myslím, že nás nevidel nikto cudzí, tak sa nemal kto pohoršovať. Bola s nami len kamarátka, ale tá o tom vie, a švagriná, ktorá dáva synčeka na nočník od piateho mesiaca.
Mali ste s tým niekedy nejaký problém?
Ani nie, skôr už nemáme problém s utieraním pokakaného zadočku a, samozrejme, so zapareninami v tejto oblasti. Boli však aj nejaké štrajky, ako som už spomínala. Našej lekárke som sa ešte nepochválila, ani nikomu som to nehovorila dopredu. Kto bol u nás na návšteve, ten videl aj sám. Moje bezdetné kamarátky ani nenapadlo, že sa to takto bežne nerobí, len obdivovali aké máme „šikovné dievčatko“. Staršia generácia to zobrala obdobne pozitívne. Manželova mama mi povedala, že takéto deti aj tak okolo roka prestávajú chodiť na nočník a mala čiastočne pravdu, takže sa s týmto už tiež asi stretla.
Čo na to tvoje najbližšie okolie?
Vcelku pozitívne reakcie, až na moju sestru, ktorá sa na mňa zozačiatku tak „divne“ pozerala. Ešte o tom dovtedy nikdy nepočula, hoci už mala doma dvojročného chlapčeka. Manžel to nejako nerieši, berie to tak, ako to je. Naša mamina bola z toho nadšená. Nikto ma neodhováral. Väčšina kamarátok nemá deti, tak ani nevedeli, že sa to takto bežne nerobí, svokra nehovorila nič, len bola prekvapená. Všetci to v podstate zobrali v pohode. Ak aj niečo mali proti zozačiatku, nepovedali mi to do očí a časom si asi zvykli. Dokonca aj generácia mamín, ktoré ešte nepoznali jednorázovky, používali túto metódu, ale nemali ani tušenie, že je to metóda, alebo že sa to nejako volá. Jednoducho pri prebaľovaní podržali detičky nad nočníkom, lavórikom či umývadlom.
Poznáš viac mamín, ktoré používajú bezplienkovú metódu?
Áno, ale len cez internetové diskusie. Sú aj také mamičky, ktoré to skúsili, ale prestali s tým pre nedostatok času alebo trpezlivosti. Vo všeobecnosti sa vraj tieto deti naučia na nočník rýchlejšie, ako deti s jednorazovou plienkou. Už sú viac-menej s nočníkom zoznámené, vedia na čo je. Každé dieťa je iné a tak aj každé dieťa na to reaguje inak. Niektoré sa zoznámia s nočníkom hneď, inému to trvá dlhšie. Ale pokiaľ viem, tak funguje to u každého.
Za aký čas ste sa dokázali s dcérkou „zosúladiť“?
V podstate veľmi skoro, lebo keď sme začínali, tak boli veľké horúčavy a malá ležala nahá na nepremokavej podložke s poskladanou plienkou pod sebou, tak som zistila, kedy a ako často ciká. Dalo sa to veľmi pekne odpozorovať. Keby sa malá narodila v zime, tak by sme to možno riešili tak, že by sme trochu viac prikúrili.
Používaš aj iné alternatívne metódy, eko postupy?
Možno aj hej, len mi to nepríde, že je to alternatívne... Máš na mysli spanie v spoločnej posteli? Nosenie v šatke či babyvaku? Triedenie odpadov? Áno. Ale robím to predovšetkým kvôli malej a kvôli sebe. Mám pocit, že to je pre nás to pravé. Poznám sa, viem že som lenivá a keby som mala dieťa v papierovej plienke, uverila by som, že je v „suchu“ a tak by som ich možno nemenila tak často, čo nie je vôbec dobré ani zdravé. Takto „musím“ prebaliť po každom „učurknutí“ a tak nie je moje dieťa vo vlastných výkaloch dlhšie ako je potrebné. Ale to o mojej lenivosti tam nepíš!!! (smiech)
Je ti blízke všetko čo je eko a bio alebo len to plienkovanie?
Vždy mi bolo blízke takmer všetko alternatívne. Veď som vyštudovala ekológiu aj na univerzite, ale určite to nerobím len pre životné prostredie. Tiež som študovala aj pedagogiku a psychológiu. Možno aj to ma trošku podporilo, že sa snažím svoje dieťa viac počúvať a porozumieť mu. Robím to predovšetkým pre dcérku a pre seba. Mám pocit, že jej aj vďaka týmto praktikám lepšie rozumiem.
Rozhovor bol uverejnený v časopise Materské centrá