Prečo sa mamičky dali na BKM? Čo im to prináša? Aké sú ich postrehy?
Erika, dcérka Rút, 4 mesiace, Banská Bystrica
O BKM som sa dozvedela z internetu. Hneď som bola nadšená a už som len čakala, kedy sa mi narodí bábo. BKM sme skúšali od príchodu z pôrodnice, ale tak naozaj som si začala všímať signály, až keď mala mesiac a pol a boli sme na návšteve u kamarátky, ktorá tiež BKM praktizuje. U nej som zistila, že Rút mi naozaj signalizuje. Predtým to bolo skôr o pokuse a omyle. Ale od vtedy je to už o sledovaní signálov. Jediná kamoška, ktorá BKM praktizuje, je tá spomínaná, a s ňou som sa zoznámila cez jedno diskusné fórum, ktoré sa BKM venuje. Manžel ma od začiatku podporil a aj moja maminka je z BKM nadšená. Horšie to bolo so svokrovcami. Myslím si, že BKM je vhodná pre každé bábo. Mne sa dokonca malá upokojila, lebo dovtedy, ako som pochopila jej signály, bola dosť uplakané a nervózne bábo. Teraz je to usmievavé a spokojné dievčatko. Sledovanie signálov a danie na nočník zaberie presne toľko času ako prebalenie, takže nevýhody v tom nevidím. Azda iba v tom, že si treba upraviť obliekanie, pretože niektoré kusy oblečenia zdržujú vyzliekanie. Napríklad klasické dupačky. A výhody? No predsa to krásne, spokojné a usmiate dieťa.
Martina, synček Jakub, 8 mesiacov, Púchov
Pred pôrodom som bola veľmi nadšená z BKM. Kúpila som si čínsky nočníček, návleky na nožičky a podobne. Bohužiaľ som mala trošku komplikácie po pôrode, takže sme na to nenabehli hneď tak ako sa má od začiatku. Trošku som si to pre vlastnú útechu uľahčila aspoň látkovými plienočkami. Kubko má teraz takmer 8 mesiacov a odvtedy, čo sedí sám približne od 5,5 mesiaca, je na nočníčku. To znamená, že kakanie do plienky žiadne a denne minieme cca štyri bavlnené plienočky za deň. Je to skvelá vec! Sám sa pýta. Teda nie že by kričal, ale mrnčí. A keď ho dám na nočníček, tak ide na to. Možno pri druhom bábätku vyskúšam priblížiť sa bezplienkovej komunikačnej metóde čo najviac. Momentálne dúfam, že prvú sviečku na narodeninovej torte sfúkneme bez plienok.
Katka, synček Ondrej, 12 mesiacov, Brno
Mne raz kolega v práci hovoril, že jeho manželka dáva ich bábo cikať von z plienky a že to funguje! Ja som potom pri hľadaní informácií o látkových plienkach na internete natrafila aj na informácie o bezplienkovej komunikačnej metóde. Čítala som o tom asi dva týždne pred pôrodom. A potom, keď mi bábo cikalo doma na prebaľovací pult, podržala som ho nad umývadlom a tak to vlastne všetko u nás začalo...
Alena, synovia dvojčatá Adam a Samuel, 13 mesiacov, Bratislava
O bezplienkovej komunikačnej metóde som sa dozvedela, podobne asi ako väčšina z nás, na internete. Celé moje okolie, okrem manželovej mamy, bolo a väčšinou aj je proti. Vlastne okrem mojej tety, ktorá ich videla len raz. Z tejto metódy bola tiež nadšená, z čoho som bola fakt v šoku. Synčekov som začala dávať na nočník čo najskôr. Samka asi po niekoľkých týždňoch ako prišiel domov z pôrodnice. Mali sme problémy s refluxom. Začal spolupracovať asi o 1-2 týždne. Adamka som začala dávať asi po týždni od príchodu z nemocnice a začal spolupracovať tuším po pár dňoch, možno aj hneď. Ale kakanie si začal vyžadovať do nočníka asi po týždni. Snažím sa malých dávať na nočník vždy pri prebaľovaní a prebaľujem vtedy, keď mi príde na um. Dávam ich na nočník ešte vtedy, keď deti obvykle cikávajú, čiže keď sa zobudia. Nie vždy sa to ale pri dvoch dá. Keď sa zobudí jeden, tak sa akurát starám o druhého.
Zuzana (zdroj: internet)
Veľa ľudí sa ma pýta, či sa mi to chce, či mi to stojí za tú námahu, čo tým chcem dosiahnuť a komu chcem čo dokázať... Odpoveď všetkým, ktorí mi v duchu kladú tieto otázky je, že vedomie, že komunikujem a rozumiem svojej dcére, že je v pohodlí, že nemá zaparený zadoček, že si buduje uvedomenie a kontrolu svojho tela mi naozaj stojí za tú námahu. A chcem tým dokázať jeden to, že pohodlie a hygiena môjho dieťatka nemusí byť na úkor prírody. Nie je potrebné, aby sa kvôli 2,5 ročnému používaniu plienok museli zničiť 4-5 stromov na výrobu 500-1000 kg buničiny, ktorá musí byť následne vybielená chlórom a zabalená do 325 kg umelej hmoty. Nie je potrebné, aby kvôli 2-3 hodinám môjho pohodlia boli vyprodukované tony odpadu, ktoré budú zaťažovať Zem ďalších 500 rokov.
Viktória, synovia Roman 3,5 roka, Rodan 3 mesiace
Viktória Levická, mladá mamička dvoch chlapcov z Košíc, praktizuje bezplienkovú komunikačnú metódu s oboma deťmi. Je evidovaná ako kontakt Diaper Free Baby Organization (organizácie na podporu bezplienkovej komunikačnej metódy) pre východné Slovensko, no neobmedzuje sa iba na túto časť Slovenska. Pokojne poradí a povzbudí aj ostatné maminy, ktoré chcú s touto metódou so svojím dieťatkom začať. Kontakt na ňu nájdete aj na ich internetovej stránke (http://www.diaperfreebaby.org/slovakia.htm?&MMN_position=49:49),
„Už pred narodením staršieho syna sme rátali s tým, že budeme používať látkové plienky. Keď mal 4 mesiace, tak som náhodou natrafila na internete na bezplienkovú metódu a rozhodla som sa to vyskúšať. Keďže to prekvapujúco fungovalo, ostali sme pri tom. Napríklad, syn nám kakal každé ráno. Na druhý deň, čo som skúšala bezplienkovú metódu, pekne ráno počkal, kým som ho skusmo dala nad lavórik kvôli cikaniu a on sa až potom vykakal. Od toho momentu šli kakania výhradne do lavórika. Cikania ako kedy, ale v lete, keď mal 9 mesiacov, bol v noci úplne bez plienky (samozrejme, s občasným precikaním) Cez deň to bolo "horšie". Neviem prečo, ale veľa maminiek hovorí, že im to v noci funguje lepšie ako cez deň. Asi je to tým spánkom a inými biorytmami. Ale povedala by som, že sme mali cca 50% úspešnosť vo vychytávaní cikaní. V kakaní to bolo skoro 100%, bolo iba zopár výnimiek za cele obdobie.
Nikdy sme ho klasicky „neučili“ na nočník. Zhruba od 15 mesiacov sme si všimli, že nepotrebuje plienky, a od roka a pol mal úplnú čistotu a chodil už iba v slipkoch. Nemal vôbec žiadne problémy s precikávaním, nočným pocikávaním, zadržiavaním a pod. Od 9. mesiaca s ním bol doma na rodičovskej dovolenke manžel a fungovalo to aj im. Dokonca lepšie ako mne. Asi lepšie rozoznával signály.
Teraz, pri druhom synovi sme ani neuvažovali nad niečím iným. S bezplienkovou metódou sme začali po návrate z pôrodnice. Nemohla som sa tváriť ako slepá a prehliadať signály. Sdruhým dieťatom je to oveľa jednoduchšie. Už som vedela na akom princípe to funguje a ovládala som signály, aj keď nie sú úplne totožné. Tiež to ide nejako samo od seba, prosto, keď vidím, že potrebuje, dám ho na nočník. Ale nejako extra ho nesledujem. Momentálne by som povedala, že máme 80% celkovú úspešnosť cikania aj kakania, keďže kakanie je častejšie ako u staršieho.
Inak, mám jeden zaujímavý poznatok. Mladší syn si napríklad cmúľa ruku, keď chce kakať. Akonáhle sa vykaká, prestane. Keby sme nerobili bezplienkovú metódu, nevedela by som, že to je signál, a pravdepodobne by som mu nasadila cumlík, lebo by som si myslela, že si proste cmúľa ruku. Pri staršom ma to nenapadlo spájať, bolo to pred „bezplienkovou“. Možno by sme sa boli obišli bez učenia na cumlík v 3. mesiaci - "pre istotu", aby si nevycmúľal palček.
Čo sa týka vhodného veku, tak odporúčam začať do tých 5 až 6 mesiacov. To ešte dieťa neprestane signalizovať. Neskôr je to náročnejšie, keďže dieťa už má aj iné záujmy a je naučené, že ciká a kaká sa do plienky. Tu sa treba viac spoliehať na intuíciu, než na signály.
V čase, keď sme „bezplienkovali“ so starším synom, som tu v Košiciach nenatrafila na nikoho, kto by to tiež praktizoval. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi navnadiť ani jednu kamarátku z môjho okolia. Jednorazové plienky sú predsa len pohodlnejšie. Ale v zásade naše okolie to prijímalo kladne alebo neutrálne. Hlavne babky boli potom hrdé, že sa tak "skoro naučil " na nočník. Teraz pri druhom synovi nás je už viac, začíname sa organizovať a robíme si tu v Košiciach stretnutia.
Za najväčšiu výhodu považujem to, že reflektujem potreby dieťaťa, viem počúvať to, čo mi hovorí. Ako nevýhodu by som uviedla napríklad nočné cikania. Nemôžem nakojiť pohodlne v leže, lebo by som si neodpustila, že syn ostane v pocikanej plienke. Musím vstať a dať ho vycikať. Keďže deti s nami spávajú v našej posteli, z času na čas máme precikanú posteľ buď kvôli mojej nešikovnosti alebo preto, že dieťa spáva bez plienky. Nepovažujem za nevýhodu častejšiu výmenu a pranie plienok, pretože mňa osobne vôbec nezaťažuje, že dva či trikrát do týždňa hodím plienky do práčky, vyvešiam a poskladám...
Je také tvrdenie, a súhlasím s ním, že keď začneš s bezplienkovou metódou, nevieš prestať. Keď som videla ako syn nádherne signalizuje (kde som mala oči predtým???) a ako úžasne nám to funguje, nemohla som ho nechať v pocikanej plienke ani o sekundu dlhšie, ako to bolo nevyhnutné... O pokakaných ani nehovorím. Je to úplne normálne a prirodzené. Deti to vedia, len my sa to musíme naučiť.“
Anketa bola uverejnená v časopise Materské centrá.